Percentuálny pomer sa každým rokom zvyšoval. V roku 2018 predstavoval 100 % vynaložených nákladov, v rokoch 2020 a 2021 bolo možné si uplatniť až 200 % spomínaných nákladov.

Od 1.1.2022 sa znižuje vymedzenie percentuálnej výšky nákladov (výdavkov), ktoré je možné si uplatniť v rámci odpočtu nákladov (výdavkov) na výskum a vývoj v súlade s prechodným ustanovením § 52zzm ods. 4 Zákona o dani z príjmov. Uplatní sa na náklady (výdavky) vynaložené na výskum a vývoj v zdaňovacom období, ktoré začína najskôr 1. januára 2022.

Proces uplatnenia si odpočtu nákladov (výdavkov) na výskum a vývoj pre viaceré právnické osoby ako aj fyzické osoby predstavuje strašiak v zmysle „raketovej vedy“, no vo väčšine prípadov môže predstavovať vhodný nástroj na zvýšenie konkurencieschopnosti. Avšak uplatnenie odpočtu nákladov (výdavkov) na výskum a vývoj je predovšetkým podmienené posúdením, či v danom prípade skutočne ide o výskumno-vývojové činnosti.

Pri ich vymedzení je možné vychádzať z § 37 Opatrenia MF SR zo 16. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnovy pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov (ďalej len „postupy účtovania“), na ktoré sa odvoláva ustanovenie § 30c Zákona o dani z príjmov, kde je výskum prezentovaný ako systematická tvorivá činnosť uskutočňovaná v oblasti vedy a techniky pre potreby spoločnosti a v záujme rozvoja poznania, a vývojom je systematická tvorivá činnosť v oblasti vedy a techniky využívajúca zákonitosti a poznatky získané prostredníctvom výskumu alebo vychádzajúce z praktických skúseností pri tvorbe nových materiálov, výrobkov, zariadení, systémov, metód a procesov alebo ich zlepšení.

Podľa návodu OECD Frascati Manual na to, aby činnosť bola posúdená ako výskum a vývoj, musí súčasne splniť päť kľúčových kritérií:

1. obsahovať prvok novosti – zameranie na získanie nových poznatkov,
2. byť kreatívna/tvorivá – jej základom musia byť pôvodné (originálne), koncepty a hypotézy,
3. obsahovať prvok neistoty – neistota ohľadom konečných výsledkov,
4. byť systematická – plánovaná na základe rozpočtu a
5. byť prevoditeľná a/alebo reprodukovateľná – zameraná na vytvorenie výsledkov, ktoré by mohli byť voľne prevoditeľné alebo obchodovateľné na trhu.

            Od 1.1.2015 si môže uplatniť odpočet nákladov (výdavkov) na výskum a vývoj každý daňovník, ktorý realizuje projekt výskumu a vývoja a je:

• právnickou osobou, alebo
• fyzickou osobou s príjmami z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa 6 ods. 1 a 2 Zákona o dani z príjmov, ktorá účtuje v sústave podvojného účtovníctva, v sústave jednoduchého účtovníctva, alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 Zákona o dani z príjmov.

Odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj môže využiť daňovník, ktorý

• si v zdaňovacom období neuplatňuje úľavu na dani podľa § 30b Zákona o dani z príjmov, t. j. úľavu na dani z príjmov pre prijímateľa stimulov,
• ako držiteľ osvedčenia o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj (§ 26a zákona č. 172/2005 Z. z.) nerealizuje projekt výskumu a vývoja za účelom predaja nehmotných výsledkov výskumu a vývoja,
• nie je držiteľom osvedčenia o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj, a projekt realizuje pre svoje vlastné potreby alebo za účelom predaja nehmotných výsledkov výskumu a vývoja,
• nie je držiteľom osvedčenia o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj a projekt realizuje formou zmluvného výskumu a vývoja ako vnútro skupinovú zložku.

Náklady na výskum a vývoj sú vždy súčasťou účtovných nákladov a sú to náklady, ktoré sa dajú priradiť k výskumu a vývoju, napr.:

• mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov pracujúcich na výskume a vývoji vplývajúce zo zákona č. 311/2001 Z. z. zákonníka práce v znení neskorších predpisov,
• odpisy budov, strojov a zariadení v rozsahu, v akom sa využívajú pri výskume a vývoji,
• spotrebovaný materiál, energie, služby použité na výskum a vývoj, a iné.

Pre porovnanie, v susednom Rakúsku je možné si uplatniť odpočet nákladov (výdavkov) aj z prijatých služieb, zatiaľ čo v Čechách sú oveľa prísnejšie legislatívne podmienky.

Podľa § 4 postupov účtovania musí daňovník viesť analytickú evidenciu a vytvárať analytické účty k príslušným syntetickým účtom tak, aby vedel presne vyčísliť náklady na výskum a vývoj. Ak má viac projektov, analytickú evidenciu vedie podľa jednotlivých projektov. Ak nastavenie účtovného softvéru daňovníka neumožňuje evidovať náklady (výdavky) vynaložené na výskum a vývoj aj prostredníctvom analytickej evidencie k syntetickým účtom. Odporúča sa pre tento účel vytvoriť internú smernicu, pomocou ktorej daňovník bude preukazovať náklady (výdavky) vynaložené na výskum a vývoj podľa jednotlivých projektov.

            Nasledujúci článok je zameraný na náležitosti viackrát spomenutého projektu výskumu a vývoja, taktiež na možnosti uplatnenia odpočtu nákladov (výdavkov) na výskum a vývoj v prípade vykázania daňovej straty, a na povinnosti držiteľa osvedčenia o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj.

Anna Václavová