Účtovná jednotka je povinná upraviť výsledok hospodárenia o tzv. pripočítateľné a odpočítateľné položky pre účely výpočtu základu dane alebo daňovej straty.

Medzi najčastejšie pripočítateľné položky zaraďujeme výdavky daňovo uznané po zaplatení, daňovo neuznaná tvorba rezerv, manká a škody presahujúce prijaté náhrady, pokuty, poplatky a úroky z omeškania.

Pripočítateľné položky možno kategorizovať do niekoľkých hlavných skupín:

1. Taxatívne vymedzené v zákone o dani z príjmov – sú vždy uznané ako nezdaniteľné (napr. výdavky na reprezentáciu; tvorba rezerv a opravných položiek neuvedených v § 20 zákona o dani z príjmov; zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a úroky z omeškania; nezmluvné penále a pokuty, úroky z omeškania; účtovné odpisy, ktoré prevyšujú daňové odpisy a pod.),

2. Položky vzťahujúce sa na zaplatenie – tieto sa považujú za pripočítateľné v zdaňovacom období, v ktorom sú zaznamenané, aj keď ešte neboli zaplatené (napr. náklady na nájom hnuteľnej veci a nehnuteľnosti; odplaty za poskytnutie práva na použitie predmetu priemyselného vlastníctva, softvérov, know-how, modelov, návrhov plánov; odplaty za použitie autorského alebo príbuzného práva a pod.),

3. Položky limitované cenou alebo percentuálnym podielom – (napr. spotrebované pohonné látky; reklamné predmety; príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (DDS); výdavky na majetok využívaný aj na súkromné účely; nesplatená časť záväzku a pod.)

4. Položky posudzované v súvislosti so základom dane – (napr. odpisy luxusných automobilov; nájomné platené za luxusné automobily; nepovinné členské príspevky; víno ako reklamný predmet a pod.)

5. Položky, ktoré sú uznávané ako daňové výdavky len do výšky dosiahnutých príjmov -(napr. odpisy prenajímaného majetku z pohľadu prenajímateľa; zostatková cena osobných automobilov v prípade predaja a pod.)